Pojmy:
Prehľad základných pojmov, ktoré presne a detailnejšie upravuje Zákon č. 543/2002 z.z. v znení neskorších predpisov.
Ochranou prírody a krajiny sa rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny (§2).
Územnou ochranou prírody a krajiny sa rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti (§11).
Chráneným územím sa rozumejú lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov (§17).
Chránenou krajinnou oblasťou je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia môže vláda Slovenskej republiky nariadením vyhlásiť za chránenú krajinnú oblasť. Na území chránenej krajinnej oblasti, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platí druhý stupeň ochrany (§18).
Národným parkom sa rozumie rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za národný park. Na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§19).
Chráneným areálom je lokalita spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav ochrany týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom, môže vláda nariadením vyhlásiť za chránený areál. Platí tu tretí, štrvý a piaty stupeň ochrany (§21).
Prírodnou rezerváciou je lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu, môže vláda nariadením vyhlásiť za prírodnú rezerváciu. Na území prírodnej rezervácie platí štvrtý a piaty stupeň ochrany (§22).
Prírodnou pamiatkou sú bodové, líniové alebo iné maloplošné ekosystémy, ich zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam, môže vláda nariadením vyhlásiť za prírodnú pamiatku. Platí tu štvrý alebo piaty stupeň ochrany ak zákon neustanovuje inak.
(§23).
Jaskyňou je človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka. Jaskyňa je prírodnou pamiatkou. (§24 , odst.1).
Prírodným vodopádom je prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75o a voda v koryte pretrváva celý rok. Prírodný vodopád je prírodnou pamiatkou (§24, odst.2).
Chráneným krajinným prvkom je významný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu, môže vláda nariadením vyhlásiť za chránený krajinný prvok. Platí tu prvý, druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany (§25).
Obechným chráneným územím je lokalitu, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym, vedeckým, ekologickým, estetickým alebo krajinotvorným významom môže obec vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením za obecné chránené územie (§25a).
Chráneným vtáčím územím sú biotopy sťahovavých druhov vtákov, najmä oblasti ich hniezdenia, preperovania, zimovania, ako aj miesta odpočinku na ich migračných trasách a biotopy druhov vtákov európskeho významu možno na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania vyhlásiť za chránené vtáčie územia (§26).
Územím európskeho významu sa rozumie územie v Slovenskej republike tvorené jednou alebo viacerými lokalitami, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia, a na ktorých ktoré sú zaradené v národnom zozname týchto lokalít obstaraným ministerstvom a prerokovaným s ministerstvom pôdohospodárstva (§27).
Európska sústava chránených území tvoria chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli (§28).
Zónami chránených územú sú chránené územia na základe stav ochrany biotopu členiť najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne. Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a využívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a prvý alebo druhý stupeň ochrany v zóne D. (§29)
Druhovou ochranou chránených rastlín, chránených živočíchov, chránených nerastov a chránených skamenelín sa rozumie osobitná ochrana druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a obmedzenie využívania vybraných druhov rastlín a živočíchov (§32).
Chránenými stromami sú kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže vláda nariadením vyhlásiť za chránené stromy. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesnom pôdnom fonde. Chránené stromy sa považujú za chránený objekt (§49).
Prehľad základných pojmov, ktoré presne a detailnejšie upravuje Zákon č. 135/1961 o pozemných komunikáciách a Zákon č. 8/2009 z.z. o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov:
Miestnou komunikáciou sa rozumejú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (Z.č.135/19616, §14b). Miestna komunikácia nie je cesta.
Účelovou komunikáciou sú komunikácie, ktoré slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch (napr. lesná a poľná cesta). Rozdeľujeme ich na verejné, neverejné (Z.č.135/1961, §22).
Cestou sa rozumie aj miestna komunikácia a účelová komunikácia (Z.č. 8/2009, §2, ods.1), ktorá môže byť aj lesnou či poľnou cestou. Na druhej strane poľnou a lesnou cestou sa rozumie miesto mimo cesty. ( Z.č.8/2009, §21, odst.1). Na tretej strane inak definuje "cestu" Z.č.135/1961 §4a, odst.1. V súčasnosti nie je jednontne definované, kedy ste a kedy nie ste na ceste.
Spoločenská hodnota chránených neratov a skamenelín: spoločenská hodnota chránených neratov a chránených skamenelín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky. (§ 4 vyhášky č. 213/2000 Z.z. o ochrane nerastov a skamenelín )