Prvá pomoc

Prvá pomoc (PP) je súbor opatrení, ktoré sa pri poranení, alebo náhlom ohrození zdravia alebo života poskytne postihnutému ešte pred príchodom špecializovanej pomoci. Nenahradzuje lekárske ošetrenie, ale je predpokladom jeho úspešnosti. Cieľ prvej pomoci 

Prvá pomoc sa postihnutému poskytuje na: (3Z) 

a) záchranu života, 

b) zabránenie zhoršenia stavu 

c) zníženia výskytu komplikácií 

Postup poskytovania prvej pomoci Záchranca (či je laikom alebo zdravotníkom) musí: 

a) zhodnotiť situáciu bez ohrozenia vlastného zdravia a života, 

b) zistiť príznaky úrazu alebo ochorenia, 

c) poskytnúť neodkladnú prvú pomoc, 

d) privolať špecializovanú pomoc a odovzdať postihnutého do rúk zdravotníckeho pracovníka s rovnakou alebo vyššou kvalifikáciou

Záchranná reťaz:

Záchrannej službe, podľa štatistík, trvá v priemere 11 minút kým príde na miesto úrazu. Mozog začína odumierať po 5 minútach bez kyslíka, preto je dôležité vedieť urobiť čo najviac, kým prídu profesionáli. Zväčša sa vás budú týkať prvé tri články reťazca.

1. Výkony zachraňujúce život (VZŽ):

• zabezpečenie miesta nehody, zaistenie bezpečnosti pre záchrancu, 
• vyprostenie postihnutého z nebezpečnej oblasti,
• prvotné vyšetrenie zranenej osoby: zistiť prítomnosť vedomia, dýchania ( skontrolovať ústnu dutinu, počúvame dych alebo sledujeme pohyby hrudníka) a vonkajšieho krvácania ( sledujeme tepny v oblasti krku, ramien, predlaktia, slabín, na stehnách a predkolení.)
• poskytnutie umelého dýchania a masáž srdca pri zastavení dýchania a krvného obehu, 
• zastavenie krvácania pri veľkom vonkajšom krvácaní, 
• uloženie do stabilizovanej polohy na boku pri bezvedomí bez vážnych poranení, 
• protišokové opatrenia pri úrazoch, kde očakávame šok,
• druhotné vyšetrenie zranenej osoby: Cieľom je odhaliť príznaky, ktoré neohrozujú bezprostredne život postihnutého, ale mohli by spôsobiť komplikácie ak by ostali neodhalené. Je zložené z dvoch častí: rozhovor - anamnéza a vyšetrenie od hlavy k päte. Druhotné vyšetrenie môže trvať 1-2 minúty

• Opýtajte sa na pocity (najčastejšie je to bolesť a zlyhanie funkcie časti tela). Pri bezvedomí skúste získať údaje od svedkov príhody. 
• Zistiť hlavne pri úrazoch mechanizmus úrazu, ako sa to stalo, napr. náraz auta, kopnutie, pád  z výšky, atď

Pozostáva z hľadania poranení. Vopred vysvetlite postihnutému, čo idete robiť. Nehýbte s postihnutým pri podozrení na poranenie krku a chrbtice (pri úrazoch). Obnažte postihnutú časť tela. Ak postihnutý udáva bolesť v nejakej časti tela, najprv vyšetriť okolie a nakoniec oblasť najväčšej bolesti. 

1. Hlava a krk: skontrolujte vlasatú časť hlavy na rany, krvácanie, uši a nos na výtok, ústa na zvratky, potravu, vyrazené zuby, žuvačku. Hlavou a krkom nehýbať pri možnom poranení. 

2. Oči: postavenie očných gulí, zrenice - nerovnako široké zrenice svedčia o vážnom stave. 

3. Hrudník: hľadajte rany, cudzie telesá. Rozhovorom bolesti pri dýchaní, nemožnosť nadýchnuť sa, sťažené dýchanie, tlaky na hrudníku, 

4. Brucho: hľadajte rany, výhrez orgánov, cudzie telesá. 

5. Končatiny: skontrolujte horné a dolné končatiny na deformácie, rany, krvácanie. Porovnávajte obe strany. Ak je pri vedomí, požiadajte aby hýbal s HK a DK postupne od zápästia (členka) po rameno (koleno). 

6. Chrbtica a chrbát: pri podozrení na úraz chrbtice skúste citlivosť a silu končatín. Nechajte si stisnúť ruky postihnutým. Podozrenie: nárazy v rýchlosti viac ako 50 km/h, pády z výšky viac ako výška tela, motocyklové nehody, skoky do vody. Varovné známky: používajú sa ako náramok, prívesok, varovná identifikačná karta a upozorňujú na ochorenie nositeľa. Môžu obsahovať telefónne číslo, meno lekára, názov ochorenia. Nikdy ich neberte postihnutému!

2. Privolanie špecializovanej pomoci:

• záchranná zdravotná služba tel. 155, v Európe 112. 
• hasičský záchranný zbor tel. 150 pri potrebe technického zásahu (vyprostenie osôb, požiar, únik chemikálií)
• polícia tel. 158 (zaistenie nehody, podozrenie na cudzie zavinenie),
• horská záchranná služba 18300,

Postup pri telefonovaní:

• Predstaviť sa 
• Udať miesto kde sa nachádzate 
• Povedať čo sa stalo 
• Koľko je zranených 
• Aké zranenia má/ majú osoba/ y 
• Povedať čo ste doposiaľ urobili 
• Čakať na doplňujúce otázky operátora
• Nikdy neskladajte prvý !

3. Poskytnutie prvej pomoci pri ostatných poraneniach a stavoch:

• polohovanie podľa stavu postihnutého a druhu ochorenia, úrazu, 
• obviazanie rán, 
• znehybnenie končatín, 
• ukľudňovanie postihnutého a príbuzných.

Postupy prvej pomoci:

 1.1 Zástava dýchania a krvného obehu

• Hlasné a dôrazné oslovenie – Haló pane/pani počujete ma ?! 
• Bolestivý podnet – stlačenie trapezového/ lichobežníkového svalu 
• Ak nereaguje zakričať o pomoc 
• Kontrola ústnej dutiny – obsah vybrať 
• Záklon hlavy – tlak na čelo a ťah za bradu 
• Kontrola dýchania - min. 10 sek. (vidím, cítim, počujem) Vidím – okom – pohľadom na hrudník Citím - rukou – ľahkým priložením ruky na hrudník Počujem – uchom – priložením ucha k ústam a nosu 
• Telefonovať na tiesňové číslo 155, 
• čím skôr začať kompresie hrudníka v jeho strede, do hĺbky 5-6 cm, frekvenciou 100.min, ( u detí kompresie hrudníka robíme na dolnej tretine hrudnej kosti, do hĺbky 1/3 výšky hrudníka, frekvenciou 120.min. Do 1 roka dvomi prstami, nad 1 rok hranou 1 dlane alebo 2 dlaňami najprv )
• po 30 stlačeniach dať hlavu postihnutého do záklonu, zatlačiť nos a dvakrát vdýchnuť tak, aby bolo vidieť nadvihnutie hrudníka, 500ml – 700 ml vzduchu, medzi prvým a druhým vdychom uvlniť nos a oddialiť ústa pre možný výdych ( u detí najpr 5 vdychov až potom striedame kompresie)
• kompresie hrudníka a dýchanie striedať pomerom 30:2,
• pokračovať v resuscitácii až do príchodu kvalifikovanej pomoci, alebo začiatku normálneho dýchania postihnutého, alebo do vyčerpania záchrancu. Pozn.: Ak nemôžeme prevádzať umelé dýchanie, prevádzame len kompresie vo frekvencii 100/min. ( u detí 120/min)

1.2. Veľké vonkajšie krvácanie

• Osobe nariadíme, aby si stlačila ranu zdravou rukou (ak je pri vedomí)
• Nasadíme si jednorazové rukavice (ak máme)
• Zatlačíme prstami v mieste krvácania,
• Končatinu zdvihneme nad úroveň srdca (krvácanie bude slabšie),
• Naložíme tlakový obväz (tlakový obväz nepoužívame, ak je v rane cudzí predmet. Ten nevyťahujeme, nakoľko slúži ako zátka. V takomto prípade obviažte ranu okolo a pevne ju stlačte)
• Osobe pomôžeme ľahnúť si,
• Keď obväz presakuje krvou, nesnímať ho, ale druhým obväzom silnejšie obviazať,
• Okamžite po ošetrení začať s protišokovými opatreniami - 5T,
• Privolanie ZZS (záchrannej zdravotnej služby).

1.3 Bezvedomie

Pokiaľ má pacient zachované dýchanie, no nereaguje na žiaden podnet ukladáme ho do BSP – bočnej stabilizovanej polohy. Výnimku tvoria prípady rizika poškodenia krčnej chrbtice, kedy len dbáme o priechodnosť dýchacích ciest. BSP zabezpečuje priechodnosť dýchacích ciest, taktiež umožňuje voľný odtok zvratkov bez rizika udusenia pacienta. Pokiaľ má ranený na jednej strane pneumotorax, ukladáme ho na bok poškodenej strany. Pokiaľ má ranený zlomené rebrá na jednej strane, ukladáme ho na bok strany zdravej. 

Bočná stabilizovaná poloha 

• kľakneme si k ranenému na chrbte, uchopíme hornú končatinu nachádzajúcu sa bližšie k nám a vyrovnáme ju smerom k nám na zem kolmo na trup raneného 
• hornú končatinu vzdialenejšiu ohneme v lakťovom kĺbe, položíme na hornú polovicu hrudníka raneného
• v kolene ohneme a chodidlom na zem postavíme vzdialanejšiu dolnú končatinu
• ťahom za vzdialenejšie koleno ohnutej dolnej končatiny a za rameno vzdialenejšej hornej končatiny ťaháme raneného k sebe, čím ho otočíme na jeho bok 
• dolnú končatinu - za ktorú sme ťahali - zafixujeme v uhnutí na zemi pred telom, čím vytvoríme podporu proti prevaleniu tela na brucho 
• hornú končatinu - ktorú sme preložili cez hrudník - zafixujeme opretím dlane o zem tak, aby chrbát dlane súčasne podopieral hlavu v záklone 
• pravidelne kontrolujeme životné funkcie pacienta. 
• ak môžeme prikryjeme ho, aby sme bránili podchladeniu

 1.4 Šok

Je závažný, život ohrozujúci stav, pri ktorom dochádza k nedokrveniu tkaniva. Jeho príčiny sú rôzne, napr. strata krvi, popáleniny,alergia, atď. Šok treba predpokladať pri každom poranení a zamädziť jeho vzniku alebo rozvinutiu. Ošetrenie pozostáva z protišokových opatrení a protišokovej polohy. Toto ošetrenie prevádzame pri každom zranení s ohľadom na možnosti ošetrenia podľa konkrétneho zranenia. 

5T

• TEPLO – zabalenie osoby do termofólie / tkaniny 
• TEKUTINY – nepodávať nič piť, pri silnom dožadovaní max. ovlažiť pery 
• TICHO – ukľudňovanie, odvedenie od miesta, odstránenie mnohých svedkov 
• TÍŠENIE BOLESTI – fixácia, chladenie (adekvátne poskytnuté ošetrenie zranení) 
• TRANSPORT – zabezpečenie transportu (t.č 155 ak je potreba len zdravotnícku pomoc, t.č 112 v prípade pomoci viacerých zložiek (zdravotnícka pomoc, hasiči, polícia)) 

Protišoková poloha, je poloha, v ktorej osoba leží na chrbte so zdvihnutými dolnými končatinami vo výške minimálne 30 cm nad podložkou, niekedy pri veľkých krvných stratách môžeme použiť aj autotransfúznu polohu, kedy sú DK zdvihnuté až do 90°uhla od podložky. Cieľom je prekrvenie podpora obehového systému mobilizáciou krvi z dolných končatín. Protišokové opatrenia vrátane protišokovej polohy uplatňujeme aj pri mdlobách, synkopách – krátkodobých stratách vedomia. Protišokovú polohu nesmieme aplikovať pri podozrení na poranenie chrbtice, pri poranení panvy, pri zlomenine dolnej končatiny, pri krvácaní do dutiny brušnej...

 3.1 Zlomenina, podvrtnutie, vykĺbenie

• okamih poškodenia kosti, kĺbu je cítiť, počuť, 
• náhla bolesť v postihnutom mieste, 
• pohyb postihnutej končatiny je obmedzený (až znemožnený) bolesťou, 
• deformácia a postupný opuch (ohnutie, vytočenie, skrátenie končatiny), Deformácia nemusí byť evidentná, ani opuch nie je vždy prítomný bezprostredne po úraze a preto jeho neprítomnosť zlomeninu nevylučuje. Ak máte pri druhotnom vyšetrení pochybnosť o zlomenej končatine, porovnajte s druhou stranou, pri neistote poskytnúť pomoc ako pri zlomenine. 

Ošetrenie:

• vytvoriť oporu na poranenej končatine podložením rúk pod a nad miestom postihnutia, 
• znehybniť tak, aby bol znehybnený jeden kĺb pod aj nad miestom maximálnej bolesti (zlomeninou, vykĺbeninou), 
• postihnutú hornú končatinu dať do závesu z trojrohej šatky (alebo znehybniť v rukáve odevu), postihnutú dolnú končatinu znehybniť priložením zdravej dolnej končatiny a priviazaním, 
• pri veľkej deformácii využiť rôzne druhy obloženia na znehybnenie (vankúš, deku, noviny, tašku), 
• postihnutý si môže podopierať končatinu zdravou rukou.

 3.2 Poranenia

Rezné rany a odreniny: Povrchové poranenia kože s malým krvácaním, častý je výskyt cudzích telies v rane. 

• Po natiahnutí jednorazových rukavíc umyjeme znečistenú ranu pod tečúcou vodou 
• Okolie rany vyčistíme dezinfekčným prostriedkom 
• Prekryjeme sterilnou gázou 

Cudzie teleso v rane : Porušenie celistvosti kože cudzím telesom. Teleso z rany nevyberáme (drobné kúsky voľne položené v rane môžeme vymyť prúdom včistej vody). 

• Nasadíme si jednorazové rukavice 
• Zastavujeme krvácanie tlakom po oboch stranách cudzieho telesa 
• Pokryjeme zľahka ranu gázou (môžeme aj cudzie teleso), po bokoch priložíme obväzy/venček z trojrohej šatky 
• Ranu spolu s obväzmi/šatkami obviažeme tak, aby sme nemanipulovali s cudzím telesom Pokiaľ je predmet príliš veľký, obväz prikladajte okolo cudzieho telesa v mieste vstupu do tela. 

Krvácanie z ucha : Ošetrujeme spravidla v polosede. Hlavu nakloníme tak, aby krv mohla voľne vytekať. Priložíme zľahka savý obväz, ucho netampónujeme. Kontrolujeme aj ucho na druhej srane, kontrolujeme výtok z nosa (riziko zlomeniny lebky). Pravidelne kontrolujeme životné funkcie. 

Krvácanie z dutiny ústnej : Krvácanie z dutiny ústnej netampónujeme, požiadame raneného aby krv vypľúval. Pokiaľ je zlomený zub, môžeme vytvoriť z gázy 2 tampóny a požiadáme raneného aby zhryzom pritlačil tampón o zlomený zub. Nikdy takéto ošetrenie nevykonáme u raneného so zhoršeným vedomím! 

Neúrazové krvácanie z nosa: Neúrazové krvácanie z nosa zastavujeme spravidla v predklone , stlačíme mäkkú časť nosa a ak krv zateká aj do hrdla, požiadame pacienta aby ju vypľúval. Tlak vykonávame aspoň 10 minút. 

Krvácanie z análneho otvora a rodidiel: Krvácanie z análneho otvora a rodidiel netampónujeme, priložíme savý obväz a dbáme o intimitu pacienta. 

Poranenia oka: Poranenie môže byť mechanické alebo chemické. 

• Osobe pomôžeme ľahnúť si na chrbát so zvýšenou hlavou 
• Požiadame raneného aby s očami nepohyboval 
• Oko vyplachujeme čistou vodou alebo prípravkom z lekárničky tak, aby čiastôčky alebo látka nezatekali do druhého oka (od vnútorného kútika von) 
• Obe oči prekryjeme zľahka gázou

Poranenie brucha - otvorené: Poškodenie brušnej steny, pri ktorom môže nastať únik časti orgánov dutiny brušnej cez ranu. 

• Používame jednorázové rukavice 
• Raneného uložíme do polohy v ľahu s mierne pokrčenými DKK 
•  V prípade úniku častí orgánov (napr. čriev) tieto prekryjeme čistou vlhkou tkaninou a pokiaľ je to možné, prekryjeme ďalšou suchou tkaninou 

Poranenie brucha - zatvorené: Najčastejšie po úraze tupým predmetom, nastáva krvácanie do oblasti brušnej dutiny, ktoré nevieme s istotou zistiť ani vylúčiť. Cieľom v PP je rozpoznanie príznakov, kedy je takéto krvácanie pravdepodobné a minimalizovanie tohto krvácania. Príznaky: mechanizmus úrazu, bolesti v oblasti brucha, brucho na dotyk bolestivé, predná brušná stena tvrdá/tuhá, zmena farby prednej brušnej steny 1. polohovanie raneného do polohy v polosede s pokrčenými DKK alebo do ľahu so zdvihnutými DKK pokrčenými v kolenách (možno pritiahnúť špičky nôh smerom k hlave pre zmiernenie bolesti).

3.2.1 Úštipnutie a pohryzenie

Uštipnutie hadom:

Príznaky:

okolie rany môže sčervať, tvorí sa opuch, po uhryznutí zmijou sú viditeľné dve ranky vedľa seba, niekedy môže nastať zvracanie alebo nutkanie na zvracnie, potenie, smäd.

Ošetrenie:

• ranu po dezinfekcii nechávame voľne krvácať , spontánne sa tak čistí,

• poranenému zaistíme maximálny pokoj s vylúčením akéhokoľvek pohybu a odstránime všetky sťahujúce predmety (šperky, hodinky, tesné oblečenie),

• postihnuté miesto sa snažíme umiestniť pod úroveň srdca, napr. poranenú končatinu necháme voľne visieť z nosidiel, vždy ju ale znehybníme dlahou

• čo najrýchlejšie zaistíme transport zraneného na odborné ošetrenie s minimom vlastného pohybu postihnutej osoby. Najvhodnejší je transport poležiačky na nosidlách.

Ďalšie pokyny:

•    Nikdy nepoužívajte škrtidlo !
•    Jed z rany neodsávajte !
•    Poranené tkanivo nevyrezávajte !
•    Neaplikujte sérum proti hadiemu uštipnutiu !
•    Hada môžete odfotiť, ale nikdy nechytajte !

 3.3 Popáleniny

Popáleniny sú poranenia spôsobené vysokými teplotami, chemickými látkami, elektrinou, trením alebo žiarením. Delíme ich na 3 stupne: 

I. stupeň – poškodená je povrchová vrstva kože, miesto je začervenané bez pľuzgierov 

II. stupeň – poškodenie siaha aj do hlbších vrstiev kože, miesto je začervenané a tvoria sa na ňom pľuzgiere 

III. stupeň – poškodené sú všetky vrstvy kože, dochádza k odumieraniu tkaniva 

Pri prvej pomoci dbáme na vlastnú bezpečnosť a na maximálnu čistotu pri ošetrení, keďže popáleniny sú náchylné na infekcie. Popáleniny majú často za následok šok, preto vykonávame protišokové opatrenia. Prvú pomoc poskytujeme hneď po popálení, nečakáme na vznik začervenania, pľuzgierov... Miesto nepotierame vajíčkom, masťami atď; chemické látky neneutralizujeme!

 PRVÁ POMOC PRI PRVOM STUPNI POPÁLENÍN 

• Miesto chladíme tečúcou vodou po dobu minimálne 10-20 minút (resp. pokiaľ dané miesto bolí), nechladíme ľadom (mohli by vzniknuť omrzliny), nechladíme súčasne veľkú plochu tela 
• Odstránime prstienky, retiazky a ďalšie doplnky 
• Miesto kryjeme gázou, prípadne potravinovou fóliou 
• V prípade veľkého rozsahu vykonáme protišokové opatrenia 

PRVÁ POMOC PRI DRUHOM A TREŤOM STUPNI POPÁLENÍN 

• Miesto chladíme tečúcou vodou po dobu minimálne 10-20 minút (resp. pokiaľ dané miesto bolí), nechladíme ľadom (mohli by vzniknuť omrzliny), nechladíme súčasne veľkú plochu tela 
• Odstránime prstienky, retiazky a ďalšie doplnky 
• Pľuzgiere, priškvarené tkaniny a doplnky nestrhávame! 
• Miesto kryjeme gázou, prípadne potravinovou fóliou
• Vykonáme protišokové opatrenia 6. Zabezpečíme odborné ošetrenie

 3.4 Omrzliny 

Omrzliny sú lokálne poranenia, ktoré vznikajú pôsobením chladu na kožu. Delíme ich na 3 stupne ako popáleniny: 

•  I. stupeň – začervenanie, voskový vzhľad 
•  II. stupeň – začervenanie, pľuzgiere s čírou tekutinou 
• III. Stupeň – pľuzgiere naplnené krvou, tvrdá koža voskového vzhľadu 

Omrzliny netrieme o ruky, sneh atď; nestrhávame pľuzgiere, nepodávame alkohol, neaplikujeme masti! 

• Osobu prenesieme do tepla 
• Zabránime stratám tepla (nahradíme mokrý odev suchým, zabalíme do termofólie) 
• Odstránime prstienky, retiazky a iné doplnky 
• Podáme teplé nealkoholické nápoje pokiaľ je osoba pri vedomí 
• Začneme ohrievať v teplej vode (teplota vody nesmie spôsobovať bolesť), v teréne zahrievame v podpazuší pod oblečením 
• Po návrate farby opatrne usušíme a kryjeme gázou (prsty od seba jednotlivo gázou oddelíme) 
• V prípade závažnejšieho poranenia zabezpečíme transport na odborné ošetrenie

Zdroj:

https://www.youtube.com/channel/UCSqKFBCt32TKwVsNAHjG6cA

https://dhzmalacky.sk/prva-pomoc/bezpecna-stabilizovana-poloha/

https://www.bezpecnecesty.cz/cz/autoskola/teoreticke-znalosti/zdravotnicka-priprava-prvni-pomoc

https://presov.redcross.sk/content/files/file-1429619009-5536414147dc9.pdf

https://www.nutriklub.sk/clanok/co-robit-v-pripade-ustipnutia-hadom