Turistické značenie

Podľa účelu môžeme turistické značky a značenia rozdeliť na:

• Turistické značky pre pešiu turistiku
• Turistické značky pre cykloturistiku
• Turistické značky pre lyžiarov
• Mestské informačné systémy

Význam značiek

Väčšina slovenských turistických chodníkov je značená pásovými značkami červenej, modrej, zelenej alebo žltej farby. Samotné farby nemajú žiadnu súvislosť s obtiažnosťou trasy, ich význam spočíva vo významnosti, resp. druhu trasy.^[2]

 Červené značky sa používajú na najvýznamnejšie, diaľkové či hrebeňové turistické trasy. Príkladom je napr. Štefánikova magistrála, Tatranská magistrála alebo Cesta hrdinov SNP.

 Modré značky označujú dôležité regionálne turistické trasy, vedúce jedným pohorím. Príkladom je trasa na Minčol alebo v Devíne.

 Zelené značky prislúchajú najmä nástupové turistické chodníky, napr. z dolín na hrebene. Príkladom je chodník na Záruby alebo Kozí chrbát v Malých Karpatoch.

 Žlté značky označujú jednoduchšie a kratšie trasy, nadväzujúce na významnejšie chodníky. Nachádzajú sa prevažne v okolí obývaných lokalít, čoho príkladom môže byť trasa na Pajštún alebo na Sandberg.

Turistické značky

Klub slovenských aj českých turistov používa takzvané pásové značenie štyroch farieb - červené (), modré (), zelené () a žlté (), namaľované spravidla na stromoch, stĺpoch, kameňoch a iných objektoch. Na významných miestach a rázcestiach sa umiestňujú smerovníky (rozcestníky) s miestnymi a smerovými tabuľkami, spravidla plechovými.

Pásová značka: je tvorená vodorovným farebným pásom, určujúcim farbu trasy, nad ktorým aj pod ktorým je biely, zviditeľňujúci pás. Značka má tvar štvorca so stranou dlhou 100 mm. Jednotlivé pásy sú od seba oddelené medzerou šírky 5 mm.^[3]

Šípka: je prakticky pásová značka, ktorej stredný, farebný pás je doplnený smerovou šípkou, vyznačujúcou smer odbočenia.

Viacfarebná značka: používa sa, ak v danom úseku vedie po rovnakej trase viac značených chodníkov. V tomto prípade sa značky zoskupujú do spoločnej, viacfarebnej značky, s prípadným vyznačením šípok.

Miestna značka: štvorcová, z dvoch pravouhlých trojuholníkov zložená značka sa používa na miestne vychádzkové trasy v okolí miest, turistických stredísk, autokempingov, motelov a pod. Jeden trojuholník je biely, druhý vo farbe vedúcej značkovanej trasy.

Koncová značka: označuje začiatok a koniec značenej trasy alebo odbočky. Pozostáva z bieleho štvorca, v ktorom je menší štvorec vybranej farby danej trasy.

Značka k vrcholu alebo miestu s rozhľadom: používa sa pre vyznačenie odbočky na blízky vrchol miesto s rozhľadom. Pozostáva z bieleho štvorca, v ktorého strede je farebný rovnoramenný trojuholník.

Značka k zrúcanine: na odbočenie k zrúcanine hradu alebo k zámku sa používa farebný symbol podobný „L“ na bielom štvorcovom podklade.

Značka k prameňu alebo studničke: používa sa pri odbočeniach z chodníkov, vedúcim k zdroju vody. Má opäť tvar bieleho štvorca, v ktorého strede je farebný polkruh.

Značka k chate, prípadne k prístrešku: používa sa pre vyznačenie miesta s prístreškom. Má opäť tvar bieleho štvorca, v ktorého strede je farebná značka podľa obrázku.

Značka k jaskyni: označuje miesto odbočenia k jaskyni. Má tvar bieleho štvorca, v ktorého strede je farebná značka podľa obrázku.

Značka k inému objektu: turisticky významný objekt alebo lokalita býva označená farebným symbolom v tvare zrkadliaceho písmena „L“ na bielom podklade.

Značka náučného chodníka: nevyužíva sa na súvislé značenie a pozostáva (vždy) zo zeleného pásu, uhlopriečne umiestneného v bielom poli štvorcového tvaru. Farebná číslica v strede značky označuje číslo zastavenia náučného chodníka. 

Lyžiarska turistická trasa: má podobu pásovej turistickej značky so zmenenou zvýrazňujúcou farbou na oranžovú. Ako vodiace farby sa používa červená, modrá, zelená a biela. 

Cyklistická turistikcá trasa:  má podobu pásovej turistickej značky so zmenenou zvýrazňujúcou farbou na sýtožltú. Značka má rozmer 14 × 14 cm a vodiace farby bývajú červená, modrá, zelená a biela. Cyklotrasy bývajú označené aj tabuľkou s farebným písmenom „C“ na bielom podklade.

Turistické smerovky a tabuľky

Smerovka peších turistických trás má spravidla trojriadkový text s časovými údajmi. Úseky vhodné na lyžiarsku turistiku sú označené piktogramom lyžiarskeho turistu. Okrem toho v záhlaví smerovky je skratka organizácie, ktorá smerovku vlastní (KST). V ľavom spodnom rohu smerovky je uvedený rok jej výroby, v pravom je evidenčné číslo turistickej značkovanej trasy; za lomkou je číslo, ktoré udáva vzdialenosť daného TIM od východiska trasy v km. Ak je smerovka určená pre pomenovanú trasu, v záhlaví sa uvádza jej názov (Štefánikova magistrála, Cesta hrdinov SNP, …), potom je skratka organizácie (KST) v strede päty smerovky. Ak je turistická značkovaná trasa súčasťou európskej alebo medzinárodnej diaľkovej trasy, jej číslo je uvedené vo farebnom hrote. Smerovka peších turistických trás je natretá krémovou (alebo bielou) farbou.

Smerovka lyžiarskej značkovanej trasy má spravidla trojriadkový text. Vzdialenosť postupných cieľov na značkovanej trase sa uvádza v kilometroch. Smerovky lyžiarskych turistických trás sú oranžové a v záhlaví majú označenie „LYŽIARSKA TRASA KST“.

Smerovka cykloturistickej značkovanej trasy má spravidla dvojriadkový text. Vzdialenosť postupných cieľov na značkovanej trase sa uvádza v kilometroch. Smerovky cykloturistických trás sú žlté a majú v záhlaví označenie „CYKLOTRASA KST“.

Tabuľka miestneho názvu obsahuje názov turistického informačného miesta (TIM) a jeho nadmorskú výšku. V strede záhlavia tabuľky je skratka organizácie, ktorá tabuľku vlastní (KST). V ľavom spodnom rohu tabuľky sa uvádza rok výroby, v pravom je evidenčné číslo turistickej značkovanej trasy; za lomkou je vzdialenosť daného TIM od východiska trasy v km. Na informačnej alebo výstražnej tabuľke je namiesto názvu TIM a jeho nadmorskej výšky informačný alebo výstražný text (napr. upozornenie na prírodnú, kultúrnu alebo historickú zaujímavosť, upozornenie na uzáver trasy, na nebezpečné miesta a pod.). Tabuľky miestneho názvu, ako aj tabuľky (výstražná, informačná a pod.) peších turistických trás sú natreté krémovou (alebo bielou) farbou. Tabuľky určené pre samostatné lyžiarske trasy sú oranžovej farby, tabuľky určené pre samostatné cyklotrasy sú žltej farby.

História:

V Rakúsku a v Švajčiarsku (v Alpách a Durínsku lese) vznikala sieť ciest značených pásovým značením už v 19. storočí; začiatkom 19. storočia kratšie trasy značené tvarovým značením a v polovici 19. storočia ucelená sieť značená pásovým značením.

Na slovensku prvé cesty značil Sitnianska klub (založený cca 1860 v Banskej Štiavnici) a Uhorský karpatský spolok (Magyarország Kárpátegyesület - MKE, založený 1873), ku ktorému sa Sitniansky klub v roku 1882 pripojil. Prvý turistický chodník na území vtedajšieho Uhorska vyznačil Sitnianska klub v roku 1874 v okolí Hodruši vo Štiavnických vrchoch, a to k Počúvadelskému jazeru, na Sitno a do sklenených Teplíc. Uhorský karpatský spolok a jeho početné sekcie a ďalšie turistické spolky, napr. Modranský turistický spolok, podporovali rozvoj turistiky, budovali a značkovali turistické chodníky, stavali rozhľadne, vydávali turistické mapy a turistických sprievodcov. Napríklad v okolí Modry bola v roku 1892 vyznačená cesta z Harmónie na Modranskú Babu aj do ďalších miest. Cesta na Devínsku Kobylu bola značená od roku 1902.

Podné pásové značky boli väčšie ako dnes. Stredný červený pruh mal šírku 10 cm a lemovali ho biele pruhy o šírke po 4 cm. Neskôr začali byť niektoré trasy značené aj modro a v roku 1916 sa začalo značiť aj na zeleno a žlto. Šírka farebného pruhu bola potom zmenšená na šírku bielych pruhov.  Označovacia skupina bola troj až šesťčlenná, nepočítajúc v to najatých nosičov stravy a materiálu.

Československo

Po vzniku Československa sa ku Klubu českých turistov, založenému roku 1888, pričlenil aj slovenské odbory, roku 1920 sa zmenil na Klub československých turistov (KČST). Do svojej správy prevzal od tatranských spolkov aj značenie vo Vysokých Tatrách. Pásové značenie KČST v tomto období preniklo aj do Sudet, kde doteraz prevládalo nemeckej tvarové značenia. Až do roku 1938 nasledoval rýchly rozvoj, prepájanie a metodické zjednotenie siete značených trás.

Po rozbití Československa od roku 1939 pôsobil KČST opäť ako KČT. Na slovenskom vznikol Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), ktorý v činnosti v medziach možností pokračoval.

Obdobie druhej svetovej vojny a obdobie rokov 1950 - 1954 však znamenalo pre systém značenia krízu - nebola vykonávaná obnova značenia a systém bol silne narušený. Ústredný akčný výbor národnej fronty 27. februára 1948 zrušil plánované obnovenie KČST a rozhodol, že v Československu bude jednotná telovýchovné organizácie Sokol (JTO Sokol). Turistické oddiely vzniknuté pod jeho hlavičkou v medziach možností pokračovali aj v starostlivosti o turistickej značenia. Zákon č. 187/1949 Zb. O štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport, zaistil tejto organizácii monopol na organizovanú športovú činnosť. Profesionálni pracovníci však mali turistiku na okraji záujmu a dobrovoľní funkcionári stratili o spolupráci záujem, znechutení znárodnením svojej materiálno-technickej základne.

Pretože aj v iných oblastiach športu sa JTO Sokol ukázal nefunkčný, rozhodla v júni 1956 konferencie KSČ o vytvorenie novej "jednotnej dobrovoľné telovýchovnej organizácie" (JDTO). Na základe zákona č. 68/1956 Zb. O organizácii telesnej výchovy, bol založený ČSTV. Dňa 8. januára 1954 vydala vláda Uznesenie o novej organizácii turistiky a cestovného ruchu v ČSR a zverila na značenie Československý zväz telesnej výchovy a športu a zabezpečila mu na túto činnosť monopol. 22. apríla 1958 vydal ÚV ČSTV Smernicu o jednotnom značenie turistických trás v Československu (uverejnené v Úradnom liste v čiastke č. 60/1958). Týmito opatreniami bol zabezpečený zo štátnych prostriedkov na telovýchovu stály príjem, z ktorého bolo možné platiť materiál a dobrovoľným značkárom cestovné. Systém sa podarilo obnoviť. Postupne bola sieť značených ciest rozširovaná a systém doplnený ešte smerovkami a nástennými mapami. Značenie vykonával Slovenský odbor turistiky (SOT ČSZTV) v rámci slovenských organizácie ČSZTV.

Čoskoro po roku 1989 bola rozšírená sieť turistických trás aj do doposiaľ neprístupných oblastí pri rakúskej hranici. V roku 1990 sa Klub slovenských turistov osamostatnil (obnovil) pod pôvodným názvom. Na slovensku bol toho roku založený Klub slovenských turistov, ktorý sa vyhlásil za pokračovateľa KSTL a zároveň prevzal agendu SOT ČSZTV.

Po rozdelení Československa v roku 1993, pokračoval v starostlivosti o turistickej značenie Klub slovenských turistov - Klub značkárov Slovenska

Spôsob značenia je zhodný ako v Česku. Líšia sa len tým, že vzdialenosti sú uvádzané v časových údajoch (hodiny a minúty) so zaokrúhlením na 5 minút, nie v kilometroch. Táto odlišnosť však trvala aj po celú dobu Československa.

Prehľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska, Arnošt Guldan

Stiahni PDF

Zdroj:

https://cs.wikipedia.org/wiki/Turistick%C3%A9_zna%C4%8Den%C3%AD_v_%C4%8Cesku_a_na_Slovensku

https://sk.wikipedia.org/wiki/Turistick%C3%A1_zna%C4%8Dka

https://kst.sk/index.php/dosahovanie-cieov-na-tzt-organizacia-133/131-turisticke-smerovky-a-tabuky